Filipiny
v skratke:
Skoro sme sa naucili okradat
moneychangerov :-), naucili nenechat sa okradat taxikarmi, barmanmi a vsetkymi
naookolo. Napriek vsetkemu ludia su velmi mili, priatelski, stale sa usmievaju, specialne na nas [asi citia peniaze]. Vsetci
su tu pomaly zavisli na karaoke, spieva sa vsade,
dokonca v hotelovej izbe je mikrofon ku televizoru.
Vsade nas povazovali za Americanov
[niektori za vojakov
Spanieli tu zanechali kulturu a architekturu,...Americania,
zbrane, stovky ton jadroveho odpadu a sexturizmus.
Na celom ostrove
Filipinci su silni veriaci, papezov portret je na vela miestach.
Vsetci tu hraju basketbal napriek
ich malemu vzrastu. Kazdy mi hovoril, ze som najvyssi
clovek na Filipinach :-) Na juhu sme
stretli nejake militantne skupiny, ale len okolo nas presli. Kazdu
chvilu je na ceste FULL STOP, CHECKING, to sme neskor
prechadzali v plnej moznej rychlosti.
Doprava po ostrove je velmi komplikovana, s pozicanym
autom cca 30km/hod viac sa neda, na ceste su byvoli, psy, ludia, tricykle a
vsetko co tam len moze byt. Vynimku tvori len ralley za dzipmi v noci, ktori to
davali 110km/hod cez dediny, takze sa nam dost zdvihla priemerka, ale aj
adrenalin..
Autobusom je to este horsie,
ten stoji skoro vsade, natlaceni ludia v nom fajcia... Nase auto [Honda City] sa pokazilo 2x. Ten druhy krat sme to
vzadli a nechali sme ho tam. Toto zapricinilo, ze sme
niektore veci proste nemohli vidiet.
Highlights:
- sopka Mt.Mayon -
zamracene, burka, sopka v hmle, nedostatok casu dostat sa tam a spat
- potapanie sa so
zralokom obrovskym [20 metrov dlzka] - videl som ho!, [Miro videl mna J]
asi 8 sekund z
2 metrov a plaval za nim do hlbin, kde nakoniec zmizol. Nasledne prisiel maly
hurikan, takze sme boli radi, ked sme boli konecne na
brehu. Co stalo zato, bolo drzanie sa boku katamaranu
a nechat sa tahat vo vode. V ziadnej civilizovanej krajine by
to koli bezpecnosti nik nepovolil.
- 8. div sveta ryzove polia na severe - su vzdialene 9
hodin busom od Manily.
- kohutie zapasy v
Manile - tie sme zazrakom videli, stavili sme na kohuta, ktory vyhral, druhy
tiez, dalsie dva vsak umreli, tak sme s tym skoncili.
Fauna a flora: takmer ziadna, ludia vsetko znicili.
Sliepky pozieraju spinu na uliciach, uz tu nemozem ani
jest...
Posledne dni nas uz napina, je to skutocne dost silne.
Pozerame cinsky cintorin s hrobkami ako domy s klimatizaciou,
kuchynou, zachodom aj bazenom. A ludia za
Akokolvek bola to zaujimava skusenost, urcite ina ako ist do Beach resortu niekde na koralove ostrovy
Filipin a relaxovat pod palmami a vidiet len dalsiu peknu plaz.
Cestovali sme iba s malymi batohmi [5.5kg/osobu, fotak
incl.] na letiskach nam nechceli verit, ze nemame
batozinu na 11 dni. Bola to aj prevencia proti drogam, za
ktore je trest smrti.
Vsade tropicka horucava sposobila, ze sme museli kupit
aj nejake tricko naviac, kedze tie nase uz
Brunej:
sa nachadza na
Borneu tesne nad rovnikom. Je to sultanat, kde je sultan vsetkym [prezidentom,
premierom,...] Tento chlapik je 3. najbohatsi
clovek na svete, hlavne vdaka oleju a rope, ktora tu bola v roku 1929 objavena.
Tento maly moslimsky stat ma viac km dialnic ako normalnych
ciest, je tu velmi cisto, vsetko je pokosene, vysadene kvetmi. 80% uzemia tvori prales. Hlavne mesto Bandar Seri Begavan
[BSB 70000 obyv.] ma dve pekne mesity, sultanov palac a staru kolovu dedinu
postavenu na vode. Toto vsetko sa
da vidiet za pol dna. Nas tu water taxi [chalan si chcel zarobit] vylozil na opustenom mieste v dzungli odkial nebolo navratu, tak sme
nejaky cas kricali help a mavali na opustenu rieku. Nakoniec nas nejaky cln
pocul...
Vecer sme dali Jerudong park,
dar sultana obyvatelom v 1994. Vstupne byvalo zdarma, je to jeden z najvacsich
zabavnych parkov na svete, kde nikto nie je. Kto by tam aj z 300000-coveho Bruneja kazdy den chodil.
Tak sa clovek vozi na
atrakciach sam. Kedze sme vsetko robili v behu za 2 hod sme tam nemali co robit
a este pred polnocou sme odisli. Uz
nas cakal nas taxikar. V Bruneji chodia busy len do 5pm aj to s
polhodinovym intervalom, potom len taxiky, ktorych je dokopy asi
3, takze si ich treba s predstihom rezervovat. Kazdy tu ma
dobre auto alebo dve. Brunejskym obcanom sa
moze clovek stat, ked plynule hovori malajzsky a zije v krajine 20 rokov.
Vyhladovani sme sa tulali
nocnym mestom, kde nebol na ulici uplne nikto. Nakoniec nas taxikar stretol
opat a zaviedol do nocneho podniku, uplne skrytom pred vsetkymi. V Bruneji je
zakaz pitia alkoholu, nesmie sa predavat, ani len
vystavovat. Tu ludia spievali karaoke, fajcili a hrali stolne
hry. Celkom fajn podnik az na ten dym, cez
ktory sa nedalo vidiet na spievajuceho...
My sme tym vycerpali krasy Bruneja, takze sme isli na 2-dnovy vylet do dzungle.
Dzungla:
zaviezli
nas kusok od dialnice zaregistrovat sa u rangera - na kusok papiera sme
napisali mena a podali malemu chlapcovi...
v uplnej
horucave a vlhkosti sme sa brodili bahnom medzi trmi, [ktore Pavel dostal
vsade] v gumakoch o 2 cisla mensich.
nevideli
sme nic okrem mravcov, zopar dier a rozpravok o tom, ze tento had sem pride o
mesiac a tento pavuk vylezie pozajtra.
Nasi sprevodcovia nas nasledne nechali v dzungli a oni isli po pivo, [do malajzskej dediny] ked prisli,
zaspali. Nocny walk, ktory sme
Este male kupanie v tme v potoku a
spime vonku. Sprievodcovia nam dali
deky s tym, ze nad ranom je okolo 5 stupnov, co v dzungli na rovniku vo vyske
50mnm nemoze byt v poslednom desattisicroci nijako pravda. Zobudzame sa do slusnej 30-iatky, oni zatial palia plastove flase, cim
odplasia aj posledne zbytky neexistujucich zvierat. Skory ranny walk sa nekona, proste nas nezobudili. Beru nas na obed do zlej vyvarovne, kde odmietame jest, cely cas si
nato davame pozor, posledny den to nepokazime.
V agenture sa stazujeme,
davaju nam zadarmo vylet lodou na opice s cervenymi nosmi, ktore ziju len na
Borneu. Tie su fajn, rovnako aj jaster, ktoreho sme prinutili zliezt zo stromu.
Nikdy som sa tak netesil z
dovolenky domov ako tentokrat. V lietadle spolocnosti Royal Brunei sa modlime k Alahovi pred cestou pred nakresom lietadla a
sipkou k Mekke. Je to stvry let - uz sme si nato
zvykli.
Taco
Nasleduje Mirov dennik [bez upravy]:
Mena:
Filipinske peso; 1aud = 40-43 peso, 1skk = 1.8 peso
Brunejsky dolar; 1aud = 1.15bd, 1bd = 20skk
Den 1:
Vsetko sa to zacina (co este netusime) uz v lietadle: v Royal Brunei mi pred
ocami praska pohar s vodou, vzapati otacam podobny plny dzusu na Pavla, hned
nato sa kazia 2 z 3 monitorov ktore sa nam maju starat o zabavu pocas 7
hodinoveho letu...
V Manile na letisku nas (ako uz klasicky v celej azii)
osieraju na taxiku, ale s tym sme ratali a nemali sme chut sa dohadovat; par
dolkov rozdiel...
Hotel (Pension Natividad) je fpohodke, ziadny luxac, 1.060peso za vsetkych
troch na noc.. Plechovka coly alebo dzusu na recepcii
20peso...
Prva noc nas nechava trochu v soku - zase nas osral taxikar, neskutocny bordel,
spina, smrad, neskutocna chudoba, ludia ziju v plechovych budach. Extra to tu
nezije, chaos a po burke vsade 20-30 cm vody...
Den 2:
Prvych 135km nam trva neskutocne 4 a pol hodiny, dopravna
situacia je otrasna. Dedina za dedinou, kazda bez MHD,
ale plna tricyclov (s maximalkou 30-35km/h) a jeepnies (50km/h), ktore
vytvaraju otravne zapchy. Vzdavame to a ubytovavame sa
v Lucena. Predpokladame, ze trafic v noci bude mensi a tak o
3 rano vyrazame z Luceny. Kopcovity teren vsak priemerku drzi na 50km/h. Navyse, kusok pred mestom Naga trhame timebelt
(remen v motore) a oprava so vsetkym okolo sa natiahne na 5 hodin. Pozicovna
nam do telefonu oznamuje, ze to mame opravit a ze nam to potom preplatia. Nove auto posielat odmieta a sklada telefon. Kazdopadne, 3
mechanici, 3 hodiny roboty, 25aud :))
Do Legaspi - cieloveho mesta dorazame o 4 poobede... 450km za 12.5 hod cisteho
casu... priemerku si spravte sami... Vystup na sopku
sme uz vzdali, presun do Donsol - zralok sa kona rano o 7... spime
Den 3:
Za zraloky platime okolo 5000peso dokopy, 2 hodky kruzime po mori a vidime
jedneho, asi na 5 sekund... naladu si vylepsujeme vozenim sa na katamarane -
nieco co by sa nam v australii koli security a safety nikdy nepodarilo. A aj ta
'burocka' na mori stala za to..
Pizza v Donsol a o 11 rano tu tomu davame zbohom. Non
stop jazda neuveritelnym traficom, plechovymi dedinami, detmi, tricyclami,
psami a inymi zvieratami a random check pointami
random rozhodenymi cestou, s patminutovkami v Naga a Daev, da koncentracii
neskutocne zabrat. UUplne vyzmykani dorazame do Manily, je jedna v noci...
Den 4:
Pamatny prichod na recepciu - 7 rano a objednany budicek posuvame zo 7.30 na 8
:)
O 10 vyrazame z hotela, ciel mesto Angels. Tam nuda a
definitivne rozhodnutie, ze valime na sever na ryzove
polia. Pavel sa odpaja a vracia sa busom do Manily.
Cielove mesto Bontoc, mapovo asi 250km, kontrolne
Pavel zatial v Manile prechadza zbezne mestom, na
hoteli si o 7 vecer dava kratkeho slofika, z ktoreho sa budi rano o 7 :)
Den 5:
S Misom analyzujeme moznosti a doterajsie neuspechy nas na ryzaky nabudia neskutocne:
podla planu nas caka asi 12 hodin jazdy na polia vychodnou cestou a potom 9
hodin spat do Manily. Tam musime byt dnes v noci... Vyrazame o 8am, frustrovani bludime neoznacenymi cestami, nemame sajn
kde sme, domaci nam to niesu v stave vysvetlit. Do
Pavlovi sa tiez dari, o 9 vecer ho nachadzame v
hotelovej izbe.
Den 6:
Z postele sa s tazkostami derieme okolo obeda a vyrazame na kohutie zapasy.
Valime vlakom - jediny dopravny prostriedok kde sa po
dorazeni do ciela netreba 10 minut dohadovat na cene. Tie nachadzame bez
vacsich tazkosti, za maly poplatok sa dostavame
Znechuteni natolko, ze nejdeme ani do baru, davame si
piva za 18peso v miestnych potravinach :)
Den 7:
Posledny den xeme vyuzit naplno, do ulic vyrazame skoro. Berieme to
priamym smerom na hradby. Jedna z
mala povodnych stavieb zanechanych spanielmi si veselo chatra, nikde ani naznak
nejakych konzervacnych alebo rekonstrukcnych prac. To iste v celom
komplexe, kde sa da vidiet par hezkych kostolov a
starych budov. Navyse, sme osloveni 'turistickym sprievodcom', mozno aj tym
istym ktory oslovil 2 dni dozadu Pavla...
Pokracujeme dalej vlakom na cinsky cintorin -
najhonosnejsie miesto v celej Manile. 6 roznych ludi z blizkeho okolia nam
ukazuje 4 rozne smery ktorymi sa tam dostat = hodka a
pol bludenia zasitymi stvrtami Manily. Sprievodca xe
tentokrat 'len' 400peso na hodinu :) Hroby ake my nepozname, kazdy jeden je 1-2
poschodovym mramorovym 'mauzoleom' s par izbami,
kupelnou, zachodom, malou zahradou okolo domu a par z nich ma dokonca klimu.
Proste vybavenie bez ktoreho sa mrtvy v dalsom zivote
nezaobide :) Kontrastne, hned za plotom zuri chudoba
neskutocnych rozmerov.
Znechuteni sa snazime najst cestu spat na stanicu,
vidime ludi spiacich na zemi pred barakom, stareho dedka s vrecom plnym
zhuzvanych novin ktore vyrovnava na A3 rozmer a kladie po jednom na kopu, ci
particku chalanov hrajucich 'biliard' na doma urobenom stole. Namiesto guli
male puky, stol posypany hladkou mukou. Neskutocne...
S Misom mame zaludky este stavit sa nakupit nejake
suveniry. Na jednom z trhov v meste travime asi
hodinu, pozerame tricka ktorych temy boli spravene zrejme vo worde a nakupy
koncime akonahle sa Misovi snazi partia deciek ukradnut penazenku. Vlak spat do
hotela. Balime veci, skusame neskutocne - prebookovat letenky a skusit dostat sa este na ryzove terasy - hotel vie vybavit tour. Neda sa. Taxi na letisko, dohadovacky s
taxikarom ktory nam odmietol vydat.
V letistnej hale cakame na odlet a jeme studenu pizzu.
Filipiny su za nami, za menej ako 30 rokov sa
nevratime.
Prilet do
Den 8:
Busy tu moc nevalia. Berieme stopa do mesta, v
infocentre zistujeme co vsetko sa tu neda robit. Dovolenkove stastie pokracuje
- nami vytipovany hotel je na 10 dni mimo prevadzky, vodny taxi nas zhadzuje
niekde uprostred dzungle, mimo trasy inych lodi, ferry na ostrov Labuan sa kazi
a tak z odskoku do Malajzie nebude nic.
Den 9:
Posledna vec ktora moze akotak zvysit priemer dovolenky - 2 dni v dzungli.
Sprievodcovia nas odvezu asi 3 km za posledne baraky,
rozdelia medzi nas troch 20 litrov vody a 3 pary gumakov. Miso
s 11 nohou ma smolu, najvacsie su 9 :) Popoludnajsi walk nam ukaze 2
pavucie diery a nejake rastliny. Vecerny walk zruseny, pretoze si tour guide-i
mysleli ze bude prsat. Ti zaspia, my, traja bieli europania berieme baterky,
tenisky bez ponoziek a trenky a len tak, hore bez, vyrazame o polnoci do
dzungle sami :) Velky motyl a este
vacsie este nieco nam musi stacit... Viac sa najst
neda. Z nedaleka znejuca hlasna hudba, motorky a stekot psa
nam navravaju, ze s touto dzunglou nebude vsetko v poriadku :)
Ranny walk zruseny - nevieme preco. Proste
nebol. Rychle ranajky pri voni prave spalovanych plastikovych flias a odchod. Sumar: 160 dolkov na
hlavu za hodku prechadzky lesom, spanok na drevenych laviciach 3 nechutne
jedla.
Den 10:
Spat do city, staznost v infocentre nam dava zadara riecny vylet za velkymi
opicami s velkymi cervenymi nosmi, ktore nakoniec vidime. Vecera,
letisko a domov.
sumar:
Filipinci su narodom trenovanym (a zrejme dotovany vladou :)) na okradanie a
zavadzanie turistov. S tym sme sa stretli na kazdom
kroku. Ludia nemaju sajn, kde co v ich meste je a info
ktore sme podostavali najma ked sme sa potrebovali niekam dostat nas zvacsa
zaviedli do vacsej riti z akej sme sa dostat snazili. Specialny prim hraju
vodici akychkolvek dopravnych prostriedkov, s ktorymi sme sa
dohadovali asi 40krat. Na 7 dni dost :) Natahovacky o prachy
a natahovacky o to, kde nas vlastne vyhodili. Vrcholom
bol Pavlov 'vylet' tricyklom, kde ho typo vozil 20 minut okolo bloku, vyhodil o
100 metrov dalej a xel za to 300. Ja s Misom sme sa zase zviezli o kilometer
za 500peso ! Taxameter by sa
zastavil na 40. Dopravna situacia v Manile je horsia ako si
len mozete predstavit. Tam sa neda, jedinym
riesenim je nadzemny vlak alebo nohy. Nohami sa ale
daleko nedostanete - mesto je velke a nosy a zaludky mozu absorbovat iba iste
mnozstvo smradu a bordelu okolo. Potom to uz nejde.
Mimo Manily su same dediny vystavane z plechu a kartonov.
MHD je zalozena na tricycloch s maximalku 35km/h a ked
ich mate pred sebou 100 a v pruhu oproti 100, proste sa neda. Za cely pobyt sme
nasoferovali 1750km a za volantom sme stravili 43 hodin cisteho casu (asi 15 z toho v noci!) = priemerka tesne cez 40km/h hovori
za vsetko.
Aj napriek tomu, ze